Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z r. 2003 stanovuje o. i. vytvorenie ďalšieho významného zoznamu UNESCO - Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Tvoria ho výnimočné tradície, zvyky, rituály, ústne prejavy, slávnostné udalosti a zručnosti vrátane tradičného remesla, zápisom ktorého dochádza k ich medzinárodnému uznaniu. Aktuálne (k 02/2025) je na ňom zapísaných 788 prvkov zo 150 krajín sveta.
Ratifikácia Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskou republikou v roku 2006 podnietila štátne orgány, aby sa viac zaujímali o systematické zabezpečenie tohto typu dedičstva. V roku 2007 vláda SR schválila Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a v roku 2015 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020.
Okrem zavedenia predmetov
regionálneho vzdelávania a tradičnej ľudovej kultúry do školských osnov,
vytvorenia centrálnej databázy informácií o ľudovej kultúre a zavedenia ďalších
systematických krokov v ochrannom procese sa v tomto dokumente predpokladalo aj
vytvorenie zoznamov nehmotného kultúrneho či živého dedičstva na Slovensku.
Koncom roka 2019 schválila vláda Koncepciu udržateľného
rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky
2020 – 2025, reflektujúcu obsahové a tematické
rozšírenie Vykonávacích smerníc a ďalších dokumentov v nadväznosti na
ciele Agendy OSN 2030.
V súčasnosti je živé dedičstvo zo Slovenskej republiky v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zastúpené deviatimi prvkami:
1. Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (zápis v r. 2005, 2008)
2. Terchovská muzika (zápis v r. 2013)
3. Gajdošská kultúra (zápis v r. 2015)
4. Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách (zápis v r. 2016)
5. Horehronský viachlasný spev (zápis v r. 2017)
6. Modrotlač (zápis v r. 2018)
7. Drotárstvo (zápis v r. 2019)
8. Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (zápis v r. 2021)
9. Tradície spojené s chovom koní Lipican
Implementáciu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku zaisťuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (CTĽK pri SĽUK-u).
Okrem svojich ďalších funkcií v oblasti ochrany živého dedičstva je zodpovedné aj za zostavenie Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku Zoznamu najlepších spôsobov ochrany NKD na Slovensku.
Výzvu na predkladanie návrhov vyhlasuje každoročne Ministerstvo kultúry SR. Nominácie sa tvoria princípom zdola nahor, teda je na samotných ľuďoch, jednotlivcoch či komunitách nositeľov nejakého javu ľudovej kultúry či živého dedičstva, aby na výzvu zareagovali a vypracovali nominačný spis.
***V záujme zdieľania výnimočných príkladov projektov a postupov v oblasti ochrany živého dedičstva je na medzinárodnej úrovni kreovaný Zoznam dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorom je v súčasnosti 40 praktík. Obsahuje postupy, ktoré pomáhajú krajinám ich živé dedičstvo zachovávať.
V r. 2023 Slovensko do zoznamu nominovalo Školu remesiel ÚĽUV. K jej zápisu, ako historicky prvému na tomto zozname, došlo 5. decembra 2024 počas zasadnutia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v paraguajskom Asuncióne.
Podrobnejšie informácie nájdete TU a TU. Reportáže o Škole remesiel ÚĽUV a jej zápise na zoznam UNESCO si môžete pozrieť TU alebo vypočuť TU a TU.
Škola remesiel ÚĽUV je od jej založenia v r. 1999 miestom odovzdávania remeselných znalostí a zručností. Hlavným zámerom tohto projektu je uchovávať a rozvíjať tradičné remeslá ako súčasť kultúrneho dedičstva.
Deje sa tak prostredníctvom troch regionálnych centier remesiel v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré sú kontaktnými pracoviskami s poradenskou a vzdelávacou činnosťou, špecializujúcou sa najmä na regionálne a zanikajúce remeselné techniky.
