Pre Slovenskú republiku v rámci bývalej ČSFR Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva nadobudol platnosť 15. februára 1991, teda tri mesiace po uložení listiny o prijatí dohovoru ČSFR u depozitára, generálneho riaditeľa UNESCO. Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o prijatí Dohovoru o svetovom dedičstve bolo publikované v Zbierke zákonov ČSFR 6. mája 1991 pod číslom 159/1991. Po osamostatnení Slovenská republika pristúpila k dohovoru sukcesiou 31. marca 1993 ako 134. členský štát.
Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva zapísané prvé tri slovenské lokality, z ktorých každá predstavuje iný výnimočný typ kultúrneho dedičstva – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec.
V roku 2000 sa do Svetového dedičstva UNESCO úspešne zaradil Bardejov a v roku 2008 Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia bola v roku 2009 rozšírená o územie historického jadra mesta Levoča s dielom Majstra Pavla a bol zmenený jej názov na Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Poslednou kultúrnou lokalitou sú Hranice Rímskej ríše-Dunajský Limes (západná časť) zapísanými v r. 2021.
Spolu s Jaskyňami Aggteleckého krasu a Slovenského krasu tvoriacimi našu spoločnú lokalitu s Maďarskom (zápis 1995, rozšírenie 2000) a Karpatskými bukovými pralesmi a starými bukovými lesmi Nemecka (spoločná lokalita 12 európskych krajín, zápis 2007, rozšírenie v r. 2011 a 2017), ktoré reprezentujú prírodné dedičstvo, má dnes Slovensko na Zozname svetového dedičstva osem lokalít.
Kultúrne lokality:
1. Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia (zápis v r. 1993 na základe kritérií iv, v);
2. Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (zápis v r. 1993 na základe kritéria iv, rozšírenie v r. 2009);
3. Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (zápis v r. 1993 na základe kritérií iv, v);
4. Historické jadro mesta Bardejov (zápis v r. 2000 na základe kritérií iii, iv);
5. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (zápis v r. 2008 na základe kritérií iii, iv).
6. Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západný segment) - spoločná lokalita s Nemeckom a Rakúskom (zápis v r. 2021, na základe kritérií ii, iii, iv)
Prírodné lokality:
1. Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu – spoločná lokalita s Maďarskom (zápis v r. 1995 na základe viii, rozšírenie v r. 2000);
2. Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – spoločná lokalita s Nemeckom ,Ukrajinou, Rakúskom, Albánskom, Belgickom, Bulharskom, Chorvátskom, Talianskom, Rumunskom, Slovinskom a Španielskom (zápis v r. 2007 na základe kritéria ix, rozšírenie v r. 2011 a 2017).
Viac informácií nájdete na webových stránkach Pamiatkového úradu SR a Štátnej ochrany prírody SR.
