Fujara je mimoriadne dlhá píšťala s tromi hmatovými dierkami, ktorá je rozšírená len na Slovensku, osobitne na strednom Slovensku. Pramene o histórii fujary tvoria predovšetkým písomné záznamy. Najstaršie použitie slova fujara, ktoré by sme mohli považovať za pomenovanie dnešnej fujary, sa vyskytuje v Brukovom rukopisnom zborníku z osemdesiatych rokov 18. storočia. Od začiatku 19. storočia sa slovo fujara používalo čoraz častejšie ako jednoznačný termín na označenie dnešného typu fujary. Fujara má špecifickejší hudobný repertoár než ktorýkoľvek iný ľudový hudobný nástroj. Je to spôsobené jej funkciou v živote pastierov, väzbou na pastiersko-zbojnícky element, hudobno-technickými danosťami nástroja a zvukomalebným využitím tónov vo vysokých polohách. Každý hudobný nástroj nesie pečať neopakovateľných vlastností svojho výrobcu a hráča, priamo odráža osobnosť, ktorá ho vyrobila a ktorá na ňom hrá.
Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola vyhlásená za „Masterpiece of the Oral and Intangible Heritage of Humanity“ (voľný preklad z ang. – Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva). Dňa 25. novembra 2005 Mária Krasnohorská, vtedajšia veľvyslankyňa SR vo Francúzskej republike a stála delegátka SR pri UNESCO, prevzala z rúk generálneho riaditeľa UNESCO, Koichira Matsuuru, potvrdenie o zápise fujary na Zoznam diel nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO v rámci slávnostnej proklamácie, v ktorej UNESCO ocenilo celkovo 43 diel.
Viac informácií nájdete na https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/
