ZEM

Všeobecne o Medzinárodnom geovednom programe (International Geoscience Programme, IGCP) 

Pre podporu rozmanitosti života a pre budúcnosť ľudskej spoločnosti je nevyhnutné, aby sme lepšie porozumeli procesom na Zemi. V záujme zachovania nášho životného prostredia a udržateľného rozvoja je potrebné prekonať množstvo prekážok, s ktorými nám pomáhajú zápasiť práve poznatky vied zaoberajúcich sa štúdiom Zeme a procesov, ktoré sa na nej odohrávajú.  

UNESCO štyridsať rokov spolupracovalo s Medzinárodnou úniou geologických vied (IUGS) s cieľom rozvíjať globálnu spoluprácu v oblasti vied o Zemi prostredníctvom Medzinárodného geovedného programu. Tento program poskytuje platformu pre vedcov z celého sveta na to, aby posunuli hranice poznania vpred pomocou realizácie konkrétnych projektov. 

V rámci Organizácie Spojených národov je UNESCO jedinou organizáciou s mandátom na podporu výskumu a vytváranie kapacít v oblasti geológie a geofyziky a v tomto smere je Medzinárodný geovedný program vlajkovou loďou UNESCO.

 Od roku 2011 sa práca IGCP sústreďuje na týchto 5 hlavných tém:

1. Zdroje Zeme: Udržanie našej spoločnosti,

2. Globálne zmeny a vývoj života: Dôkazy z geologického záznamu,

3. Geohazardy: Zmiernenie rizika,

4. Hydrogeológia: Geoveda vodného cyklu,

5. Geodynamika: Životné prostredie pod kontrolou.

Slovenský výbor IGCP (SV IGCP)

Národné výbory pre medzinárodný geovedný program zastupujú IGCP v príslušných krajinách. Ich hlavnou úlohou je organizácia a koordinácia agendy súvisiacej s IGCP v danej krajine a tiež zachovávanie väzieb medzi národnými geologickými inštitúciami (či jednotlivcami) a medzinárodnou vedeckou komunitou, najmä IGCP. 

Za týmto účelom je Sekretariát IGCP v stálom kontakte s národnými komisiami a okrem toho každoročne organizuje zasadnutie Vedeckej rady IGCP, na ktorom sa zúčastňujú aj predsedovia jednotlivých národných výborov.

Na Slovensku IGCP zastupuje Slovenský výbor IGCP, ktorý okrem koordinácie agendy súvisiacej s IGCP udržiava väzby medzi národnými geologickými inštitúciami a medzinárodnou vedeckou komunitou. Bližšie informácie o výbore nájdete na http://www.geo.sav.sk/sk/.

RNDr, Silvia Antolíková, PhD, Ústav vied o Zemi SAV, tajomníčka

RNDr. Ján Madarás, PhD., Ústav vied o Zemi SAV, člen

Prof. RNDr. Dušan Plašienka, DrSc., Prírodovedecká fakulta UK v BA, člen

doc. RNDr. Marianna Kováčová, PhD., Prírodovedecká fakulta UK v BA, členka

RNDr. Ladislav Šimon, PhD., Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, člen

RNDr. Ľubomír Hraško, PhD., Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava, člen

doc. RNDr. Ján Soták, DrSc., Ústav vied o Zemi SAV, Banská Bystrica

Svetová sieť geoparkov

Myšlienka Svetovej siete geoparkov je prijímaná stále väčším množstvom členských štátov. Geoparky sa stávajú populárne najmä vďaka tomu, že v sebe spájajú tri dôležité prvky – ochranu, udržateľný rozvoj a tiež účasť verejnosti. 

Globálne geoparky UNESCO sú jedinečné geologické oblasti medzinárodného významu spravované v súlade s konceptom ochrany, vzdelávania, trvalo udržateľného rozvoja a aktívneho zapájania miestnych komunít. Na ich území sa nachádzajú geologické a geomorfologické zaujímavosti, ktoré spolu s prírodnými, ekologickými a historickými hodnotami daného územia robia z geoparku unikátny geoturistický produkt.

UNESCO začalo byť v tejto oblasti aktívne už v roku 1999, kedy boli Geoparky navrhované ako samostatný UNESCO program (dokument 156 EX/11 Rev.). V roku 2001, na 161. zasadnutí Výkonnej rady UNESCO, bola však táto aktivita zastavená. Namiesto vytvorenia samostatného programu sa UNESCO rozhodlo podporovať snahu jednotlivých členských štátov individuálne, podľa potreby. 

Svetová sieť globálnych geoparkov funguje od r. 2004 a aktuálne združuje 195 globálnych geoparkov UNESCO v 48 krajinách sveta. Podrobné informácie o Svetovej sieti geoparkov UNESCO sú dostupné na UNESCO Global Geoparks | UNESCO.

Slovenská republika má v sieti zapísaný zatiaľ len jeden geopark a to spoločne s Maďarskom – Novohrad – Nógrád. 

Viac informácií o slovenských geoparkoch nájdete na www.geopark.sk

Geopark Novohrad – Nógrád (Slovensko – Maďarsko)

Geopark Novohrad – Nógrad leží na hranici medzi Slovenskom a Maďarskom a predstavuje prvý cezhraničný geopark v rámci Európskej siete geoparkov a vôbec v rámci celej Svetovej siete geoparkov UNESCO. Vzhľadom na to, že má predmetný geopark nadnárodný charakter, jeho názov je tvorený spojením slovenského a maďarského názvu oblasti, kde sa geopark rozprestiera.

Zahŕňa 28 slovenských a 64 maďarských obcí. Medzi najznámejšie slovenské lokality geoparku patria Fiľakovský hrad, Národná prírodná rezervácia Šomoška s rovnomenným hradom, Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad a mnohé ďalšie prírodné a kultúrno-historické lokality.

Geológia geoparku zahŕňa rôzne sopečné javy a geologickú históriu siahajúcu asi 30 miliónov rokov dozadu, do čias, kedy vznikala Panónska panva. V rámci relatívne malého územia ponúka geopark široké spektrum veľkolepých vulkanických nálezísk, niekoľko chránených krajinných oblastí a ďalšie. 

Členovia geoparku a miestni obyvatelia vynaložili veľa úsilia, aby boli početné lokality veľkej vedeckej hodnoty, ale tiež kultúrne dedičstvo oblasti, zachované a sprístupnené. 

V Geoparku Novohrad – Nógrád – ktorý je výsledkom výbornej cezhraničnej spolupráce v rámci strednej Európy – sa rozmáha geo-turizmus, ktorý podporuje miestnu ekonomiku a tiež napomáha pri zachovávaní  geologických a kultúrnych hodnôt regiónu. 

Viac informácií nájdete na stránke http://www.geopark.sk/novohrad-nograd-geopark/.