Všeobecne o bioetike
Pokrok v oblasti výskumu kmeňových buniek, genetického testovania či dokonca klonovania, dáva ľuďom nové možnosti zlepšovania kvality zdravia a možnosť kontrolovať vývoj a vývin všetkých žijúcich druhov. Obavy zo sociálnych, kultúrnych, právnych a etických dôsledkov takéhoto pokroku vyústili do jednej z najvýznamnejších debát minulého storočia. Všetky tieto sporné otázky boli zároveň zhrnuté do jedného slova – BIOETIKA.
UNESCO sa problematikou bioetiky zaoberá už od 70. rokov 20. storočia a odráža medzinárodný rozmer tejto debaty. UNESCO bolo založené na presvedčení, že bez intelektuálnej a morálnej solidarity ľudstva ako celku nemôže existovať vo svete mier, a preto sa v súčasnosti snaží do tejto medzinárodnej a transkulturálnej debaty zapojiť všetky krajiny.
UNESCO program pre bioetiku (IBC)
UNESCO program pre bioetiku bol založený v roku 1993 a spadá pod UNESCO program pre etiku vedy a technológií. Tento program zaznamenal prvý veľký úspech v roku 1997, kedy bol v rámci Generálnej konferencie UNESCO prijatý dokument – Všeobecná deklarácia o ľudskom genóme a o ľudských právach – jediný medzinárodný právny nástroj v oblasti bioetiky, ktorý bol schválený aj Valným zhromaždením OSN (v roku 1998).
Skutočnosť, že je funkcia dozoru nad dodržiavaním etiky, ktorú UNESCO napĺňa, naozaj nevyhnutná, je potvrdzovaná každý deň. Okrem toho by sa dalo povedať, že je táto funkcia, najmä z ohľadom na najnovší vedecký vývoj a jeho ďalekosiahle následky pre spoločnosť, čoraz dôležitejšia. V konečnom dôsledku zohráva UNESCO vďaka UNESCO programu pre bioetiku vedúcu úlohu v rámci bioetiky na medzinárodnej úrovni (najmä vzhľadom na svoj spôsob práce, multikultúrne prostredie a interdisciplinárne pôsobenie).
UNESCO program pre bioetiku je súčasťou UNESCO sekcie pre spoločenské vedy. V rámci tohto programu koexistujú dva poradné orgány: Medzinárodný výbor pre bioetiku (International Bioethics Committee, IBC) a Medzivládny výbor pre bioetiku (Intergovernmental Bioethics Committee, IGBC). Oba výbory majú po 36 členov, prvý je však tvorený nezávislými expertmi a druhý tvoria predstavitelia členských štátov. Tieto výbory vzájomne spolupracujú, vytvárajú odporúčania a návrhy, ktoré samostatne prekladajú generálnemu riaditeľovi UNESCO a následne aj príslušným orgánom na ďalšie posúdenie.
V rámci programu boli vytvorené štyri hlavné oblasti pôsobenia:
1. Intelektuálne fórum
Program poskytuje intelektuálne fórum v záujme multidisciplinárnej, pluralitnej a multikultúrnej reflexie o bioetike a to najmä prostredníctvom IBC a IGBC, ale tiež prostredníctvom organizácie a účasti na rôznych konferenciách, sympóziách a pod.
UNESCO chce týmto spôsobom podporiť diskusie vo vzťahu k najzávažnejším etickým otázkam vyplývajúcim zo súčasného vývoja v oblasti biologických vied a ich aplikácií a to tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Cieľom je vypracovať etické usmernenia pre medzinárodné spoločenstvo, ale aj pre jednotlivé členské štáty.
2. Normotvorné aktivity
Program si kladie za cieľ definovať a presadzovať spoločné etické štandardy, v rámci ktorých by sa jednotlivé členské štáty mohli pohybovať pri vytváraní a presadzovaní vlastných politík v oblasti bioetiky.
Prvým veľkým úspechom programu bolo v tomto smere prijatie Všeobecnej deklarácie o ľudskom genóme a o ľudských právach Generálnou konferenciou UNESCO v roku 1997. Ďalším úspechom bolo prijatie Medzinárodnej deklarácie o ľudských genetických informáciách, ktorá je akýmsi pokračovaním Všeobecnej deklarácie o ľudskom genóme a o ľudských právach a je zároveň aj podmienkou jej úspešnej realizácie. Všeobecná deklarácia o bioetike a ľudských právach bola napokon prijatá Generálnou konferenciou UNESCO v roku 2005.
3. Poradná úloha a budovanie kapacít
Program zároveň pôsobí ako poradca pre členské štáty, ktoré majú záujem podporiť úvahy a diskusie týkajúce sa bioetiky, založiť národný výbor pre bioetiku či vytvoriť národné štandardy a/alebo legislatívu v tejto oblasti. Program takisto prispieva k budovaniu národných a regionálnych kapacít tým, že napomáha pri budovaní sietí inštitúcií a odborníkov na bioetiku a tiež nabáda k vytvoreniu alebo posilneniu regionálnych informačných a dokumentačných centier pre bioetiku.
Program je orientovaný aj na určenie etických otázok, ktoré sú špecifické pre jednotlivé regióny s cieľom vytvoriť vhodné stratégie pre podporu a rozvoj etickej reflexie v týchto oblastiach.
4. Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia
UNESCO program pre bioetiku sa podieľa aj na zvyšovaní informovanosti a vzdelávaní odborníkov (vedci, právnici, novinári atď.), ľudí s rozhodovacou právomocou, širokej verejnosti a špecifických cieľových skupín. Na úrovni vysokých škôl vytvárajú UNESCO katedry pre bioetiku možnosti pre spoluprácu medzi jednotlivými vysokými školami a UNESCO v rámci vzdelávania v oblasti bioetiky.
Členovia Slovenského výboru pre bioetiku (SV IBC):
Prof. Lubica Lacinová, D.Sc., Predsedníctvo SAV, predsedníčka
Prof, RNDr. Marta Kollárová, DrSc., Prírodovedecká fakulta UK, podpredsedníčka
RNDr. Tatiana Horecká, PhD., Slovenská inšpekcia životného prostredia, Bratislava
Mgr. Róbert Karul, PhD., Filozofický ústav SAV v.v.i
MUDr. Peter Križan, CSc., Medirex a.s., Bratislava
Prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD., Filozofická fakulta
UK, Bratislava
Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., Filozofická fakulta UK,
Bratislava
PhDr. Daniela Vacek, PhD. Filozofický ústav SAV v.v.i.
Mgr. Jana Lindbloom, PhD., Sociologický ústav SAV v.v.i.
Doc. Mgr. Lukáš Arthur Švihura, PhD., Filozofická fakulta Prešovskej univerzity
Vladislav Suvák, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity
Doc. Mgr. Michal Bizoň, PhD., Pedagogická fakulta UK, Bratislava
Medzinárodný výbor pre bioetiku (IBC)
Medzinárodný výbor pre bioetiku (ďalej aj len „IBC výbor“ alebo „výbor“) bol založený v roku 1993 a tvorí ho 36 nezávislých expertov. Jeho hlavnou úlohou je monitorovať pokrok v oblasti biologických vied a ich aplikácie s cieľom zabezpečiť, aby boli rešpektované ľudská dôstojnosť a sloboda. IBC je jediným svetovým fórom pre bioetiku.
Od roku 1998 existuje Štatút IBC, ktorý určuje právomoci výboru, jeho zloženie atď. Generálny riaditeľ zvoláva IBC výbor minimálne jedenkrát do roka. Na zasadnutiach výboru sa môžu zúčastniť všetky členské štáty UNESCO. Pridružené štáty UNESCO sa môžu zasadnutia IBC výboru zúčastniť ako oficiálni pozorovatelia bez splnenia ďalších podmienok a nečlenské štáty, ktoré si na pôde UNESCO založili stále pozorovateľské misie, sa na zasadnutiach výboru môžu zúčastniť len na pozvanie generálneho riaditeľa. Na zasadnutiach sa môže ako pozorovateľ ďalej zúčastňovať OSN alebo iné organizácie zo systému Spojených národov, ktoré s UNESCO uzatvorili dohodu o recipročnom zastúpení. Medzinárodné vládne alebo mimovládne organizácie s podobným zameraním ako IBC môžu byť pozvané, aby sa na zasadnutí zúčastnili ako pozorovatelia. IBC výbor môže v rámci svojich kompetencií konzultovať odborníkov alebo iné príslušné osoby či skupiny. Každý jednotlivec alebo štatutár orgánu, ktorý má záujem zúčastniť sa na verejnom zasadnutí IBC výboru by mal najprv kontaktovať sekretariát IBC, aby mu bola poslaná pozvánka.
Výbor prostredníctvom svojich zasadnutí a pracovných skupín poskytuje rady a odporúčania týkajúce sa konkrétnych otázok, ktoré sú prijaté na základe konsenzu. Tieto sú po predložení generálnemu riaditeľovi následne predkladané aj jednotlivým členským štátom, Výkonnej rade UNESCO a Generálnej konferencii UNESCO.
Generálny riaditeľ UNESCO menuje jednotlivých členov výboru na štvorročné funkčné obdobie. Pri výbere sú okrem samotných nominácií štátov na kvalifikovaných odborníkov v oblasti biologických a spoločenských vied (vrátane všeobecného práva, ľudských práv, filozofie, vzdelávania a komunikácií) zohľadňované aj také kritériá ako kultúrna diverzita a vyvážené geografické zastúpenie členov vo výbore.
Úlohy IBC:
Medzivládny výbor pre bioetiku (IGBC)
Medzivládny výbor pre bioetiku (ďalej aj „IGBC“ alebo „výbor“) bol vytvorený v roku 1998 na základe článku 11 Štatútu Medzinárodného výboru pre bioetiku (IBC). Je tvorený 36 členskými štátmi, ktorých predstavitelia sa stretávajú najmenej raz za dva roky, aby preskúmali rady a odporúčania IBC. Jednotliví členovia sú volení v rámci Generálnej konferencie UNESCO (ďalej aj len “GK”), ktorá sa koná každé dva roky, pričom je zohľadnená kultúrna rozmanitosť a vyvážené geografické zastúpenie členov vo výbore. Funkčné obdobie je štvorročné (od konca jedného riadneho zasadnutia GK, na ktorom sú zvolení, do konca druhého nasledujúceho riadneho zasadnutia GK).
Na zasadnutiach výboru sa môžu zúčastniť všetky členské štáty UNESCO. Pridružené štáty UNESCO sa môžu zasadnutia IGBC výboru zúčastniť ako oficiálni pozorovatelia bez splnenia ďalších podmienok a nečlenské štáty, ktoré si na pôde UNESCO založili stále pozorovateľské misie sa na zasadnutiach výboru môžu zúčastniť len na pozvanie generálneho riaditeľa. Na zasadnutiach sa môže ako pozorovateľ ďalej zúčastňovať OSN alebo iné organizácie zo systému Spojených národov, ktoré s UNESCO uzatvorili dohodu o recipročnom zastúpení. Medzinárodné vládne alebo mimovládne organizácie s podobným zameraním ako IGBC môžu byť pozvané, aby sa na zasadnutí zúčastnili ako pozorovatelia. IGBC výbor môže v rámci svojich kompetencií konzultovať odborníkov alebo iné príslušné osoby či skupiny.
Svetová komisia pre etiku v oblasti vedeckých poznatkov a technológií (COMEST)
Svetová komisia pre etiku v oblasti vedeckých poznatkov a technológií (COMEST – akronym z fr. “Commission mondiale d’éthique des connaissances scientifiques et des technologies”) je poradný orgán a fórum, ktoré založilo UNESCO v roku 1998. Je zložená z 18 popredných odborníkov v oblasti vedy, práva, filozofie, kultúry a politiky, ktorých do funkcie menuje generálny riaditeľ UNESCO a 11 zástupcov UNESCO medzinárodných vedných programov a svetových vedeckých komunít, t.j. členovia z úradnej moci.
Bývalou členkou COMEST-u je aj prof. RNDr. Marta Kollárová, DrSc., predsedníčka Slovenského výboru pre bioetiku.
Komisia je poverená formulovaním etických zásad, ktoré by presahovali čisto ekonomické zámery zákonodarcov. Pracuje v rámci niekoľkých oblastí – environmentálna etika, ktorá sa, okrem iného, sústreďuje aj na klimatické zmeny, biodiverzitu, prevenciu vo vzťahu k vode, priemyselným haváriám a prírodným pohromám; etika nanotechnológií a súvisiace problémy konvergenčných technológií; etické otázky týkajúce sa technológií informačnej spoločnosti; etika vo vede; rodové otázky v oblasti etiky vedy a techniky.
Viac informácií k bioetike v rámci UNESCO nájdete na https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/EtikaVoVede/Stranky/default.aspx
