Ekológia

Všeobecne o programe UNESCO "Človek a biosféra" (MAB):

(Man and Biosphere Programme)

UNESCO program „Človeka a biosféra“ (ďalej aj len „MAB“) je medzivládny vedecký program, ktorý bol založený v roku 1971 za účelom vytvorenia vedeckého základu pre zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi a ich životným prostredím. Navrhuje interdisciplinárny výskum a školenia v oblasti riadenia prírodných zdrojov.

Program “Človek a biosféra” je program, ktorý v sebe spája poznatky prírodných a spoločenských vied a vytvára tak základ pre racionálne a udržateľné využívanie a zachovávanie zdrojov biosféry. Využívajúc nadobudnuté poznatky a skúsenosti dokáže predpovedať aké budú následky súčasného ľudského pôsobenia v budúcnosti, čím zároveň zvyšuje schopnosť efektívne hospodáriť s prírodnými zdrojmi pre blaho oboch – tak ľudskej populácie, ako aj nášho životného prostredia.

Konceptom pre zabezpečovanie udržateľného rozvoja a ochranu biologickej diverzity v spolupráci s miestnym obyvateľstvom sú tzv. biosférické rezervácie.

Program „Človek a biosféra“ sa orientuje práve na lokality zapísané v zozname Svetovej siete biosférických rezervácií a jeho hlavné úlohy sú nasledovné:

Identifikovať a posúdiť zmeny v biosfére vyplývajúce z ľudskej a prírodnej činnosti a vplyv týchto činností na človeka a na životné prostredie, najmä v súvislosti s klimatickými zmenami.
Skúmať a porovnávať vzájomné dynamické vzťahy medzi prírodnými/kvázi-prírodnými ekosystémami a socio-ekonomickými procesmi, najmä v súvislosti so zvýšeným úbytkom biologickej a kultúrnej diverzity a nepredvídateľnými dôsledkami tohto úbytku, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť ekosystémov naďalej plniť funkcie nevyhnutné pre blahobyt ľudstva.
Zabezpečiť základné ľudské potreby a životné prostredie, v ktorom sa dá žiť, napriek rýchlej urbanizácii a enormnej spotrebe energie – hlavných príčin rýchlych negatívnych zmien životného prostredia.
Podporovať výmenu a odovzdávanie poznatkov o problémoch a riešeniach v oblasti životného prostredia a podporovať environmentálne vzdelávanie v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja.

Štruktúra orgánov:

Hlavným orgánom programu “Človek a biosféra” je Medzinárodná koordinačná rada MAB, ktorú tvorí 34 členských štátov volených počas Generálnej konferencie UNESCO (t.j. každé dva roky).

Hlavné úlohy Medzinárodnej koordinačnej rady MAB:

Viesť program MAB a dohliadať na jeho správne fungovanie.
Posúdiť či bol v implementácií programu urobený pokrok.
Odporúčať jednotlivým krajinám výskumné projekty a predkladať návrhy týkajúce sa organizácie regionálnej a medzinárodnej spolupráce.
Určiť priority v rámci MAB projektov a MAB aktivít vo všeobecnosti.
Koordinovať medzinárodnú spoluprácu členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe MAB.
Koordinovať aktivity s ďalšími medzinárodnými vedeckými programami.
Radiť sa s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami v súvislosti s vedeckými alebo technickými otázkami.

Taktiež rozhoduje o zaradení nových biosférických rezervácií a berie na vedomie odporúčania vo vzťahu k pravidelným správam o aktuálnom stave a činnosti jednotlivých biosférických rezervácií.

Rada na svojich zasadnutiach volí členov byra – predsedu a piatich podpredsedov, z ktorých jeden plní funkciu spravodajcu.

Regionálne siete MAB:

Hlavnou úlohou regionálnych a subregionálnych sietí je výmena informácií a skúseností v rámci jednotlivých regiónov.

Ide o regióny:

Afrika: AfriMAB
Latinská Amerika a Karbik: IberoMAB
Európa a Severná Amerika: EuroMAB
Ázia a Pacifik: EABRN , PacMAB ,SACAM , SeaBRnet
Arabské štáty: ArabMAB
Inter-regionálne: REDBIOS

Siete zohľadňujúce jednotlivé typy ekosystémov:

Tieto siete poskytujú cenný náhľad do modelov udržateľného rozvoja a ponúkajú možnosti ako zmierniť klimatické zmeny či ako podnietiť proces adaptácie. Zastrešujú siete a výskumy, budovanie kapacít a spoluprácu v oblasti vzdelávania vo vzťahu k:

pohoriam,
svetovej sieti ostrovných a pobrežných biosférických rezervácií,
tropickým dažďovým pralesom,
suchým oblastiam,
mestským oblastiam,
savanám a
agro-ekosystémom.

Viac informácií nájdete na stránke: http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=75&lang=sk.

Zoznam členov Slovenského výboru MAB (SV MAB)

Ing.Vladimíra Fabriciusová, PhD., riaditeľka Správy CHKO Poľana, predsedníčka a riaditeľka Sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody SR

Ing. Zuzana Guziová , výkonná riaditeľka Ochrana dravcov na Slovensku, tajomníčka

Mgr. Zlatica Csontos Šimoňáková, Národný koordinátor Karpatského dohovoru, Ministerstvo životného prostredia SR

Ing. Peter Maňka, PhD., odbor ochrany biodiverzity a krajiny, Ministerstvo životného prostredia SR

Ing. Štefan Kyseľ, generálny riaditeľ, Štátna ochrana prírody SR

Ing. Marta Mútňanová, botanička, Štátna ochrana prírody SR

Ing. Michaela Mrázová , koordinátorka medzinárodných chránených území, Štátna ochrana prírody SR

Prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD., Katedra ekológie a environmentalistiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Prof. RNDr. Marián Janiga , CSc., riaditeľ Výskumného ústavu vysokohorskej biológie, Žilinská univerzita v Žiline

doc. Ing. Katarína Vitálišová, PhD., Katedra verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja, Ekonomická fakulta UMB Banská Bystrica

Mgr. Veronika Piscová, PhD., samostatná vedecká pracovníčka, SAV

prof. Ing. Peter Urban, PhD., Katedra biológie a ekológie, UMB Banská Bystrica

Ing. Michal Tomčík , vedúci odboru starostlivosti o ekosystémy, referent pre strategický rozvoj, Správa NP Slovenský raj

Ing. Miroslav Buraľ, botanik, dendrológ, Správa NP Poloniny

Ing. Milan Olekšák, zoológ, Správa NP Slovenský kras

Ing. Peter Olexa, riaditeľ Správy TANAP

Mgr. Miriam Turayová , anorganik, riaditeľka Správy CHKO Poľana

Mgr. Lucia Miňová , koordinátorka biosférických rezervácií na Slovensku, Správa CHKO Poľana

Ing. Dušan Slávik, expert

Mgr. art. Roman Malatinec, podpredseda za oblasť kultúry, Banskobystrický samosprávny kraj

Biosférické rezervácie UNESCO

S programom "Človek a biosféra" úzko súvisí Svetová sieť biosférických rezervácií, ktorá v súčasnosti pozostáva zo 738 biosférických rezervácií v 134 krajinách po celom svete. O Biosférických rezerváciách UNESCO sa dočítate viac na Biosphere Reserves (unesco.org).

Biosférické rezervácie UNESCO na Slovensku

Na Slovensku máme 4 biosférické rezervácie (BR):

1. BR Slovenský kras

BR Slovenský kras je vôbec najstaršou BR na Slovensku; bola vyhlásená v roku 1977.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/slovkras/biosfericka_rezervacia.html

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=258&lang=sk

http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-februar-2011/narodny-park-slovensky-kras-prva-slovenska-biosfericka-rezervacia.html

2. BR Poľana

BR Poľana je druhou najstaršou BR na Slovensku, vyhlásená bola v roku 1990.

Viac informácií nájdete na:

http://www.chkopolana.eu/br/

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=259&lang=sk

3. BR Východné Karpaty

BR Východné Karpaty je prvou trilaterálnou BR na svete. Vznikala v dvoch etapách. V rokoch 1992 – 1993 medzi Slovenskom a Poľskom a v roku 1998 sa pridala aj Ukrajina. Rozlohou je to druhá najväčšia BR v rámci Európy.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/nppoloniny/sk/mbr.php

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=256&lang=sk

4. BR Tatry

BR Tatry je bilaterálna BR medzi Slovenskom a Poľskom. Vyhlásená bola v roku 1993.

Viac informácií nájdete na:

http://www.sopsr.sk/tatry/

http://www.uke.sav.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=257&lang=sk