Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie individuálnej tvorivosti, podporu kultúrnej rozmanitosti a rozvoj kultúrneho priemyslu je dôsledná ochrana autorských práv. Celosvetovo rozšírené digitálne pirátstvo a nízka efektivita presadzovania autorských zákonov odhaľujú potrebu spoločného medzinárodného úsilia pre zachovania spravodlivej rovnováhy medzi záujmami autorov a záujmom širokej verejnosti o prístup k umeleckým dielam, poznatkom a informáciám. UNESCO sa snaží prispieť k medzinárodnej diskusii o tejto otázke, pričom zohľadňuje perspektívu digitálnej revolúcie a venuje osobitnú pozornosť vývoju nových opatrení na boj proti pirátstvu.
Všeobecný dohovor o autorskom práve (1952)
Všeobecný dohovor o autorskom práve bol prijatý pod záštitou UNESCO 6. septembra 1952 v Ženeve. Spoločne s Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel patrí medzi prvé dve základné medzinárodné dohody v oblasti autorského práva. Všeobecný dohovor o autorskom práve pozostáva z 21 článkov, dodatkového vyhlásenia vzťahujúceho sa na článok XVII, rezolúcie týkajúcej sa článku XI a z troch protokolov. Jeho cieľom bolo zabezpečiť v každom zmluvnom štáte dostatočnú a účinnú ochranu práv autorov a ostatných nositeľov práv k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam.
Ustanovenia Všeobecného dohovoru
o autorskom práve definujú predovšetkým formálny princíp vzniku autorského
práva, princíp reciprocity medzi zmluvnými štátmi pri priznaní ochrany vydaným
i nevydaným dielam, trvanie doby ochrany, vyňatie voľných diel alebo
vymedzenie niektorých výhradných práv.
Podrobnejšie upravujú tiež právo na preklad diela a na jeho vydanie.
Všeobecným dohovorom o autorskom práve sa zriadil aj Medzivládny
výbor, určilo sa jeho zloženie, povinnosti a bol oprávnený zvolať
konferenciu pre revíziu tohto dohovoru. V zmysle svojho článku IX
nadobudol Všeobecný dohovor o autorskom práve platnosť dňa 16. septembra
1955. Československá republika pristúpila k uvedenému dohovoru a k
protokolom č. 2 a č. 3. v septembri 1959, pričom bol publikovaný ako vyhláška
ministra zahraničných vecí č. 2/1960 Zb. a účinnosť pre Československú
republiku nadobudol
6. januárom 1960.
Parížska revízia Všeobecného dohovoru o autorskom práve (1971)
Dňa 24. júla 1971 v Paríži zmluvné štáty Všeobecného dohovoru o autorskom práve schválili a prijali jeho revidovanú verziu. Počet článkov Všeobecného dohovoru o autorskom práve ostal neznemený (21 čl.), avšak niektoré články sa doplnili a naďalej platili už len dva protokoly. Obsahovo revízia priniesla niekoľko zmien. Doplneným článkom IVbis boli rozšírené výhradné majetkové práva autora o právo na vyhotovovanie rozmnoženín, verejné vykonanie a vysielanie. Ochrana sa tiež priznala odvodeným dielam. Nové články Vter a Vquater pridali predovšetkým niekoľko výnimiek z práva na preklad, napr. ako postupovať v prípade, keď nositeľ práva na preklad nie je známy, spresnili ustanovenia o udelení súhlasu – licencie na preklad, vymedzili účel takejto licencie, určili osobitné podmienky vývozu rozmnoženín preložených diel a umožnili udeliť licenciu na preklad diela aj vysielacej organizácií na účel vysielania. Nové ustanovenia zároveň upravili vyhotovenie rozmnoženín i vydanie diel, ako aj týmito spôsobmi použitia súvisiace podmienky udeľovania licencie. Pri revízii sa dohodlo, že každý zmluvný štát na svojej národnej úrovni zabezpečí, že licencia bude udelená za spravodlivú odmenu a stanoví sa aj spôsob jej vyplatenia.
Parížska revízia Všeobecného dohovoru o autorskom práve nadobudla platnosť dňa 10. júla 1974. Po nadobudnutí platnosti Parížskej revízie Všeobecného dohovoru o autorskom práve už mohli štáty pristúpiť iba k tejto revidovanej verzii, nebolo im ďalej umožnené ratifikovať alebo pristúpiť k pôvodnému zneniu Všeobecného dohovoru o autorskom práve z roku 1952.
Československá socialistická republika pristúpila k revidovanému Všeobecnému dohovoru v januári 1980, pričom bol publikovaný ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 134/1980 Zb. a účinnosť pre Československú socialistickú republiku nadobudol 18. apríla 1980. Po rozdelení republiky ostala uvedená vyhláška v platnosti aj pre Slovenskú republiku. V súčasnosti sa opätovne preukazuje potreba revízie dohovoru, keďže v dôsledku turbulentného vývoja autorských práv, hlavne vo vzťahu k digitálnym inováciám, sú už niektoré jeho ustanovenia prekonané.
Kontakt:
JUDr. Jakub Slovák
Odbor autorského práva
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Námestie SNP 33
813 31 Bratislava
jakub.slovak@culture.gov.sk
