Projekt výmeny poznatkov a skúseností „Bez nenávisti na internete“ spojil v dňoch 21. až 23. apríla na seminári v Modre ministerstvá, štátne organizácie aj občianske združenia.
O otázkach radikalizácie, práce s mládežou a xenofóbii diskutovalo 28 účastníkov s expertom UNESCO na interkultúrny dialóg Ahmedom Zaouche. TASR o udalosti informoval člen predsedníctva Rady mládeže Žilinského kraja Dean Reš. Účastníci sa snažili vyriešiť otázky práce s témou nenávistného vyjadrovania na Slovensku, prenesenia skúseností UNESCO do práce s mládežou, no rozoberali aj realitu v pobytových táboroch.
Projekt umožnil účastníkom sumarizovať edukačné nástroje, ktoré môžu pedagógovia alebo mimovládne organizácie na Slovensku použiť v rámci bežného aj neformálneho vzdelávania. „Projekt je príkladom úspešnej medzirezortnej spolupráce a využívania potenciálu silných zahraničných partnerov. Mimoriadnym prínosom pre projekt bolo zapojenie pána Zaouche, ktorý ako koordinátor siete NET-Med Youth zodpovedal za tvorbu stratégií pre mládež v krajinách Stredomoria,“ uviedla riaditeľka Odboru mládeže MŠVVaŠ SR Eva Masárová.
Súčasťou podujatia bola aj návšteva zariadenia Migračného úradu v Rohovciach, počas ktorej mohli delegáti diskutovať so zamestnancami a reflektovať svoje postoje k migračnej kríze. Na projekt nadviažu doplnkové aktivity v prepojení na nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie v druhej polovici tohto roka. „Práca s postojmi a kritické myslenie sa nestali prioritou zo dňa na deň, aktuálnosť témy podčiarkujú aj výsledky simulovaných volieb do Národnej rady SR v Žilinskom kraji, kde na vzorke 2179 mladých ľudí vo veku 13 - 20 rokov získala strana Kotleba - ĽSNS podporu 31,8 percenta," uviedol v súvislosti s aktuálnymi výzvami Reš.
Kampaňou „Bez nenávisti na internete“ sa Slovenská republika od roku 2013 zapojila do No Hate Speech Movement Rady Európy.
Za roky 2013 až 2015 sa podarilo kampaň iniciovať v 37 členských štátoch Rady Európy prostredníctvom dialógu vládnych a mimovládnych partnerov. Cieľom kampane je podporiť výchovu a vzdelávanie k dodržiavaniu ľudských práv, vytvárať nové nástroje na boj s nenávistným vyjadrovaním, mobilizovať verejnosť a zvyšovať mediálnu gramotnosť. Vychádzajúc z cieľov Parížskej deklarácie sa predĺžená kampaň v rokoch 2016 až 2017 zameria na predchádzanie radikalizácie mládeže a tendencií vedúcich k násilnému extrémizmu.