Denník Pravda prináša počas letných mesiacov seriál Poklady Slovenska. Priblíži v ňom všetky slovenské výnimočné historické skvosty zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pokračuje výnimočnými prírodnými lokalitami v podobe zachovaných pralesov v Poloninách a vo Vihorlate. (bližšie info nájdete na https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/438480-pralesy-v-poloninach-a-vihorlate-vstupte-do-vznesenej-katedraly-harmonie-prirody-a-casu/).
Za necelé tisícročie sa slovenské pralesy z neprekonateľnej prekážky premenili na najväčšiu prírodnú vzácnosť. Stali sa oázou ticha, oddychu, nezabudnuteľných zážitkov, ale aj nevyčerpateľnou studnicou pre výskumníkov a vedcov.
Aby sa tieto výnimočné prírodné skvosty zachovali aj pre budúce generácie, veľa úsilia na ich udržanie v pôvodnom stave vynakladajú najmä ochranári.
Tri slovenské svetové pralesy sa nachádzajú v najvýchodnejšom Národnom parku Poloniny – Stužica, Havešová a Rožok.
Jeden je v najlesnatejšej slovenskej Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat s názvom Vihorlat. Ponúkajú autentický obraz lesa a nedotknutej prírody v podobe, ako vyzerali pred stáročiami. Kedysi bol Vihorlat obávanou sopkou, dnes je husto zalesneným horským masívom. Je najvýchodnejšou slovenskou vyhasnutou sopkou. Siaha do výšky viac ako kilometer. Vrchol Sninského kameňa poskytuje nádherný panoramatický výhľad.
Slovenské pralesy v UNESCO
- názov: Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy
- rok zápisu do zoznamu UNESCO: Karpatské bukové pralesy 2007 (slovensko-ukrajinská nominácia, spolu desať lokalít, z toho štyri na Slovensku). V roku 2011 rozšírený zápis na Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (slovensko-ukrajinsko-nemecká lokalita s 15 komponentmi). V júli 2017 zápis rozšírený na Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (multilaterálne rozšírenie, v ktorom je zahrnutých 12 krajín Európy s celkovým počtom komponentov 78).
- dôvody zápisu: Výnimočnosť bukových lesov, zahrnutých do svetového prírodného dedičstva spočíva vo vytváraní reťaze „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa, ktoré predstavujú široké spektrum typov bukových formácií v závislosti od klímy, geologických, geomorfologických a pôdnych podmienok. Ide o ojedinelý a vzácny prípad so širokým zastúpením ukážok málo ovplyvnených bukových lesov na území celej Európy, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v pochopení historického vývoja buka ako druhu dreviny. Poskytujú prirodzené prostredie pre viac ako 10-tisíc druhov živočíchov, rastlín a húb. Predstavujú unikátne prírodné laboratórium celosvetového významu. Sú neoceniteľným genetickým rezervoárom buka.
Buk lesný sa vyskytuje len na území Európy. Prežil poslednú ľadovú dobu v malej početnosti na juhu a juhovýchode Európy a pokračoval v obsadzovaní rozsiahleho územia kontinentu. Jeho dominancia sa vyvinula za posledných štyritisíc rokov.
