Tento rok sa porota zložená zo zástupcov Slovenskej akadémie vied, UNESCO a spoločnosti L’Oréal rozhodla podporiť dvojicu vedkýň z oblasti experimentálnej onkológie a neuroimunológie - Ing. Silviu Schmidtovú, PhD. z Ústavu experimentálnej onkológie BMC SAV v Bratislave a Mgr. Alžbetu Kráľovú Trančíkovú, PhD., ktorá pracuje v Biomedicínskom centre v Martine.
Do aktuálneho ročníka slovenskej verzie medzinárodného programu sa napriek pandémii prihlásilo 23 vedkýň. Porota vybrala dve z nich a každú ocenila čiastkou 5 000 Eur. Peniaze môžu víťazky ľubovoľne použiť k naplneniu svojich cieľov.
„Ženy vo vede sa podieľajú na zásadných výskumoch po celom svete. Napriek ich pozoruhodným objavom však podľa posledných dát globálne predstavujú iba tretinu výskumných pracovníkov a ich práca si zriedkavo získava uznanie, ktoré si zaslúži. Len 4% Nobelových cien za vedu boli udelené ženám a len 11% vedúcich výskumných pozícii zastávajú v Európe ženy. Na Slovensku je síce zastúpenie vedkýň vyššie ako v EÚ, a to 41%, ale vidíme rovnaký pokles pri kariérnom raste. Preto sme radi, že môžeme podporovať úsilie týchto žien a prispieť k tomu, aby ich príklad nasledovali mladé ženy z nasledujúcej generácie,“ hovorí Brigitte Streller, generálna riaditeľka spoločnosti L’Oréal pre Slovensko.
Víťazkám 5. ročníka súťaže L’Oréal - UNESCO Pre ženy vo vede srdečne gratulujeme a želáme im veľa úspechov v ďalšej vedeckej činnosti, veľa inšpirácie, dobrých nápadov, energie, ako aj kvalitné podmienky na vedeckú prácu a patričné ocenenie, ktoré si za ňu zaslúžia.
Ing. Silvia Schmidtová, PhD. pracuje v Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV v Bratislave a skúma germinatívne nádory vyskytujúce sa najmä v pohlavných žľazách – v semenníkoch u mužov a vo vaječníkoch u žien. Zvíťazila v kategórii do 35 rokov.
„Germinatívne nádory predstavujú heterogénnu skupinu nádorov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v pohlavných žľazách – v semenníkoch u mužov a vo vaječníkoch u žien. Ich výskyt je však aj v ďalších miestach - v mozgu, v zadnej časti hrudníka alebo v bruchu. Chemoterapia na báze cisplatiny je dodnes zlatým štandardom v liečbe týchto nádorov, pričom úspešnosť liečby je veľmi vysoká. Napriek vysokej úspešnosti, časť pacientov prestane odpovedať na nasadenú liečbu a dochádza k rozvoju tzv. chemorezistencie. Rezistencia voči cisplatine postihuje pomerne malý, ale klinicky signifikantný počet pacientov a je hlavným dôvodom úmrtnosti pacientov s germinatívnymi nádormi. Nádory zo žĺtkového vaku patria do skupiny zhubných nádorov z germinatívnych buniek a zároveň predstavujú histologický subtyp so zhoršenou prognózou. Na vývoj nových terapeutických stratégií pre pacientov s chemorezistentnými nádormi zo žĺtkového vaku sú potrebné vhodné modely. Náš projekt je zameraný práve na tento typ nádorov s cieľom zaviesť nezávislé in vitro a in vivo experimentálne modely a identifikovať potenciálne liečebné modality. Výsledky projektu by tak mohli priniesť nové a chýbajúce poznatky týkajúce sa mechanizmov asociovaných s chemorezistenciou germinatívnych nádorov a možnosť identifikovať aj nové terapeutické ciele u pacientov s rezistentnými nádormi zo žĺtkového vaku.“
V kategórii od 36 do 45 rokov zvíťazila Mgr. Alžbeta Kráľová Trančíková, PhD., ktorá pracuje v Biomedicínskom centre v Martine. Vo svojej práci sa venuje skúmaniu včasnej a presnej diagnostiky neurodegeneratívnych porúch.
„Prevalencia a výskyt neurodegeneratívnych porúch v populácii sa neustále zvyšuje a v súčasnosti predstavuje jednu z hlavných výziev medicíny a lekárskeho výskumu. Podobnosť klinických a neuropatologických znakov týchto chorôb, či už hovoríme o Parkinsonovej chorobe, Alzheimerovej chorobe, alebo iných synukleínopatiách, vedie k chybnej diagnostike až u 20 – 35% pacientov. Napriek intenzívnemu úsiliu je vývoj nových a úspešnejších terapeutických prístupov nedostatočný a plne závisí od včasnej diagnostiky ochorenia. Diagnostika sa však v súčasnosti opiera predovšetkým o nešpecifické klinické príznaky a jej definitívne potvrdenie je stále založené na postmortálnom patologickom hodnotení. Z týchto dôvodov sa výskum čoraz viac sústreďuje na identifikáciu biomarkerov, ktoré by boli schopné ochorenie v počiatočných štádiách zachytiť, ako aj odlíšiť jednotlivé ochorenia. Ďalším z kritických bodov je aj výber vhodného biologického materiálu na analýzu, ktorý by mal byť ľahko dostupný a minimálne invazívny. Cieľom nášho projektu je zavedenie metódy na detekciu patologických foriem α-synukleínu ako jedného z možných biomarkerov Parkinsonovej choroby a iných synukleínopatií. V projekte sa tiež pokúsime porovnať senzitivitu a špecificitu tejto metódy pri odhaľovaní a diskriminácii synukleínopatií zo vzoriek krvi, séra, plazmy, mozgomiešneho moku, ako aj z mikrobiopsií tkanív tráviaceho traktu pacientov. Veríme, že naše výsledky prinesú nové informácie, ktoré by nás mohli posunúť k zlepšeniu skorej diagnostiky pacientov trpiacich neurodegeneratívnymi ochoreniami.“
O projekte L’Oréal - UNESCO Pre ženy vo vede vo svete
L´Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede bol založený v Paríži v roku 1998 za účelom podpory žien – vedkýň. Program si kladie za cieľ oceňovať úspechy už etablovaných vedkýň a ich vplyv odbornej činnosti na súčasnú spoločnosť, ako i poskytovať podporu mladým vedkyniam na začiatku ich kariéry. Program sa postupne rozšíril do mnohých svetových krajín a vyznamenal viac ako 3 600 žien zo 118 krajín.
V roku 2009 získali dve laureátky L'Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede z roku 2008 Nobelovu cenu vo svojej oblasti odborných znalostí: Elisabeth Blackburn v odbore medicína a fyziológia a Ada Yonath v odbore chémia.
L’Oréal - UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku
Na Slovensku bol projekt prvýkrát realizovaný v roku 2017 a každoročne oceňuje nadané vedkyne, vybrané odbornou porotou. Súťaž je okrem SK UNESCO podporená spoluprácou so Slovenskou akadémiou vied a Slovenskou organizáciou pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA). Od začiatku projektu na Slovensku ocenených už 10 talentovaných žien vedkýň, ktoré si medzi sebou rozdelili čiastku vo výške 50 000 Eur.