Otvorená veda predstavuje prístup k vedeckému procesu založený na intenzívnej spolupráci, nových spôsoboch šírenia a zdieľania vedomostí prostredníctvom digitálnych technológií a nových virtuálnych nástrojov.
Otvorená veda je zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa odstránenie právnych, technických, finančných prekážok v prístupe do akejkoľvek fázy výskumného procesu. Označuje otvorený prístup k vedeckým publikáciám, výskumným dátam, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, otvorené vzdelávacie zdroje alebo vedecké projekty realizované so zapojením verejnosti. Otvorenosť vo vede prispieva k zvýšeniu viditeľnosti práce výskumníkov a výskumných inštitúcií, rozvoju domácej i medzinárodnej spolupráce, posilneniu väzieb so súkromným sektorom i s verejnosťou, čo v konečnom dôsledku vedie ku vzostupu kvality vedeckých výstupov. V globálnych krízových situáciách, ako je napríklad pandémia koronavírusu (COVID-19), otvorenosť odstraňuje prekážky v zdieľaní vedeckých výstupov a výskumných dát, čo urýchľuje tempo výskumu potrebného pre boj proti tejto chorobe.
Súčasný rozvoj informačných a komunikačných technológií pretransformoval vedecké postupy na úroveň, ktorá si vyžaduje odlišný prístup k výskumu. Túto zmenu a potrebu otvoriť vedu a výskum musia pochopiť všetci zainteresovaní aktéri na globálnej úrovni - inštitúcie, tvorcovia politík, vedecká a akademická komunita, vydavatelia, podniky a spoločnosť vo všeobecnosti.
41. Generálna konferencia UNESCO, ktorá sa konala v novembri 2021, v sídle UNESCO v Paríži, prijala prvý globálny nástroj v tejto oblasti, a to Odporúčanie UNESCO k otvorenej vede.
Cieľom tohto odporúčania je poskytnúť medzinárodný rámec pre politiku a prax otvorenej vedy, ktorý zohľadňuje disciplinárne a regionálne rozdiely v oblasti otvorenej vedy, zdôrazňuje akademickú slobodu, rovnosť príležitostí a prispieva k znižovaniu digitálnych priepastí, ktoré existujú medzi krajinami a v rámci nich.
Odporúčanie sa sústredí na sedem kľúčových oblastí - podporu spoločného chápania otvorenej vedy, rozvoj politického prostredia posilňujúceho otvorenú vedu, investovanie do otvorených vedeckých infraštruktúr a služieb, investície do ľudských zdrojov a digitálnej gramotnosti, podporu kultúry otvorenej vedy, zosúladenie stimulov pre otvorenú vedu, podporu inovatívnych prístupov k otvorenej vede a medzinárodnej spolupráce v kontexte otvorenej vedy s cieľom znížiť digitálnu a technologickú priepasť.
Prostredníctvom Odporúčania k otvorenej vede UNESCO vyzýva členské štáty, aby v rámci svojej legislatívnej praxe, riadiacich štruktúr a ústavných ustanovení prijala potrebné úpravy a regulácie tak, aby Odporúčania k otvorenej vede mohli aplikovať na svojich územiach. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zvážili zavedenie vhodných monitorovacích mechanizmov na meranie účinnosti a efektívnosti implementácie Odporúčaní k otvorenej vede vo svojom vedeckom a spoločenskom ekosystéme.
Podrobnosti o procese tvorby Odporúčaní, poradnom výbore pre otvorenú vedu a globálnom partnerstve pre otvorenú vedu UNESCO nájdete tu
Slovenskú republiku v Komisii prírodných vied, ktorá mala na programe aj Odporúčanie o Otvorenej vede, zastupovala Jitka Dobbersteinová, vedúca Odboru podpory otvorenej vedy a výskumu Centra vedecko-technických informácií SR, ktorá je aj autorkou tohto článku.
